Tatranské vrcholy a sedlá za štyri dni

Pridané: 09.08.2022
|
Pavol Porubčan

 

Tatranské vrcholy a sedlá za štyri dni

 

V rámci prípravy na TORx som hľadal projekt, kde by som bol niekoľko dní v plnej záťaži, nabral veľké prevýšenie a pohyboval sa v technickom a vysokohorskom teréne. Zároveň som sa nechcel veľmi naháňať, keďže som len týždeň po výživnej 100ke Eiger Ultra Trail.

Po úvahách nad korunou Liptova, hrebeňovkou Západných Tatier, mi napadla myšlienka prechodu cez všetky tatranské vrcholy a sedlá. Prebeh cez chaty som už zrealizoval, v backlogu mám aj známy prebeh cez deväť tatranských vrcholov. Neviem však o nikom, koho napadla myšlienka prebehu cez všetky turisticky dostupné vysoko-tatranské vrcholy a sedlá, a to v slovenskej a aj poľskej časti Tatier.


Obrázok 1.


Obrázok 2.


Druhé rozhodnutie padlo ohľadne štýlu. Keďže som nevedel, ako rýchlo budem postupovať, moju cestu mohli skomplikovať búrky, rozhodol som sa nespoliehať sa na chaty a ísť nabalený s jedlom na tri dni a minimalistickým bivakovacím výstrojom. Z pohľadu ultrabežca som šiel na ťažko, z pohľadu turistu zase extrémne na ľahko.


Po nabalení ma skoro piclo. Moja vesta to objemovo zvládla, ale bez vody vážila 7 kg. Z čoho boli asi 3 kg len jedlo. S takýmto nákladom pôjde len o indiánsky beh. Každopádne to bude parádny tréning. Už dopredu som sa tešil na posledný deň, keď bude všetko zjedené a vesta sa odľahčí.

 

 

V piatok večer som sa dopravil vlakom do Tatier, prespal u kamošky Ivy, ktorá ma na brieždení vyhodila na Štrbskom Plese. Zábava sa začala.

 

1. deň, Štrbske Pleso - Wyžni Czerwony Stawek (55,1km/4697m/štart 4:16/finiš 20:32)

 

https://www.strava.com/activities/7538022712


Začiatok šiel na pohodu, až pri Troch studničkách začalo byť riadne teplo a prehrieval som sa. V Hladkom sedle už hrmenie, našťastie na opačnej strane hrebeňa. Po zbehu do Tichej opäť riadna tepelná pecka. Na Kasprov vrch som to stihol len tak-tak a začala búrka. Dal som cestoviny, doplnil tekutiny a akurát prestalo pršať. Vyrazil som, ale pred Svinicou prišla druhá vlna, kde ma riadne zlialo. Po hodinke prestalo pršať, tak som ešte pred zotmením stihol Koscielec. Bol som tu prvýkrát a chytala ma horská eufória. Strmé s reťazami, presne podľa môjho gusta. Navyše sa po búrke začali cez hrebeň prevaľovať oblaky. Neskutočné scenérie, nikto nikde, len ja a hory.


Obrázok 3.


 

Po zostupe prišla náhle ďalšia vlna búrky, tak som trochu predčasne núdzovo zabivakoval pod kameňom pri plese. Trochu na mňa pršalo, ale dalo sa to zvládnuť. Nemohol som zaspať, cítil som adrenalín a vzrušenie.

 

 

2. deň, Wyžni Czerwony Stawek – Veľké Hincovo Pleso (37,6km/4332m/štart 5:05/finiš 23:07)

 

 

https://www.strava.com/activities/7538058703

 

 

Po nočnej búrke všade mokro, mrholilo a zlá viditeľnosť. Od Svinice až na koniec Orlej Prte veľmi pomaly a opatrne. Navyše som chytal krízu. Zjavne preto, že som sa večer riadne nenajedol (zobudil som sa na hlad) a ráno podobne. Stretol som len jednu skupinku zúfalcov, čo bojovali na reťaziach, inak úplne sám.


Obrázok 4.


 

Obloha sa začala trhať až pri zostupe z Krzyzneho sedla. Dole som sa riadne najedol a opäť som šiel svižne a s elánom. Na chate pri Morskom oku totálna tlačenica. Zabil som vo fronte veľa času, dal polievku a doplnil tekutiny. Stúpanie do Mengusovského sedla som si už naplno užíval, takmer žiadni ľudia, stupák riadne exponovaný. Potom ešte večerné Rysy, kde som stihol západ slnka.


Obrázok 5.


 

Na Chate pod Rysmi, aj keď už mali zatvorenú kuchyňu, chalani ešte niekde zozadu vyškriabali za misku polievky, sadla parádne. Na záver čelovkový presun pod Hincove Plesá, kde som zabivakoval. Boli neskutočné hviezdy a budil som sa na zimu.


 

3. deň, Veľké Hincovo Pleso – Skalnaté Pleso (56,7km/4430m/štart 4:35/finiš 23:18)


https://www.strava.com/activities/7538094264

 

 

Prechodom na slovenskú stranu som sa začal cítiť ako doma. Úplne iný pocit v hlave. Východ slnka na Kôpráku, kávička na Popradskom Plese. Na Ostrvu som sa skoro uštval, dobehla ma jedna babenka a hrozilo, že ma predbehne. Musel som vystúpiť z komfortnej zóny, šla naozaj slušne. Hore sa priznala, že ma chcela dostať. Netušila však, ako súťaživý viem byť.

 

 

Na úseku k Sliezskemu domu znovu nepríjemné teplo a pocit nekonečna. Východná Vysoká plná ľudí. Dole z Prielomu som ľutoval turistov. Väčšina sa veľmi trápila s terénom. Asi najhorší chodník v Tatrách!

 

 

Začal som mať veľký problém s batériou v mobile. Napriek prepínaniu do leteckého režimu posledné percentá ubúdali nelineárne.

 

 

Na Zbojníčke veľká chyba, nenažranec si dal okrem polievky aj halušky, čo sa mi vrátilo v stúpaní do Priečneho sedla. Prešlo to až v sedielku.


Obrázok 6.


 

Na Zámke som dal parené buchty a poprosil, či by mi nenabili mobil, zatiaľ čo si na večer ešte odbehnem na Slavkáč, že sa poň vrátim za pár hodín. Trochu nechápali, ale boli veľmi ochotní a pomohli mi.

 

 

Slavkovský štít je kopec, ktorý nemám rád pre jeho nekonečnosť a monotónnosť. Zároveň ho ale milujem pre majestátnosť a výhľady. Škoda, že som nemal pri sebe mobil, hore bolo masakrálne.

 

 

Na záver už s čelovkou po mobil a na Skalnaté Pleso, kde som zabivakoval. Prakticky som nespal, horeli mi nohy, presne ako po 100 km pretekoch. Len som hľadal polohu a snažil sa trochu oddýchnuť.

 

 

4. deň, Skalnaté Pleso – Biela Voda (22,61km/1270m/štart 4:22/finiš 12:05)

 

 

https://www.strava.com/activities/7538173053


Obrázok 7.


 

Ráno celkom na šrot. Trochu som sa náhlil, keďže o 10-tej mala prísť búrka. Na Jahňacom opäť sám, len s kamzíkmi, ktorí na mňa bobkovali.


Obrázok 8.


 

Po zbehu dole som dal na Brnčalke polievku a blížil sa k slávnostnému finále. V Kopskom sedle som bol okolo desiatej a demonštratívne som aj bežal. Dole po modrej značke to nemám rád. Samé nepravidelné a vyčnievajúce kamene, úplná nechuť k behu. Už 2. deň ma podivne pálilo niečo medzi prstami na nohe a beh mi spôsoboval utrpenie.
Fakticky štyri dni som nemal dole ponožky a desil som sa, čo pod nimi objavím. Pri potoku som si našiel diskrétne miestečko a spravil tatranskú otužo-očistu. Medzi prstami som našiel otlaky, ale nič strašné. Nahodil som dlho šetrené rezervné ponožky, slipy a tričko. Konečne pocit, že nesmrdím. Na Bielu vodu som už radšej len dokráčal, nech sa nespotím pred cestou vlakom.


(Vo vlaku som zistil, že očista bez mydla nebola asi dostatočná a zjavne som smrdel. Ospravedlňujem sa spolucestujúcim.


Sumár


 

Finálne to vyšlo na 172,11 km pri prevýšení 14 731 m. Celý prechod mi trval 3 dni, 12 hodín a 5 minút.
Išiel som sám v Self Supported štýle bez drop backov. Využíval som len verejne dostupné chaty na doplnenie energie.


 

Bolo to veľmi dobrodružné, veľa som sa naučil o vlastnom tele, hlave a výstroji. Celý projekt sa mi zdá veľmi logický a pekný. Preto som sa rozhodol napísať tento článok s tým, že dúfam v inšpiráciu aj iných ľudí k opakovaniu. Nešiel som ho na rýchlosť a je naozaj veľký priestor na skrátenie času prebehu, aj keď to nikomu neodporúčam. Prílišné ponáhľanie spôsobí, že si človek nevychutná naplno atmosféru Tatier. Je to ako mať v pohári kvalitné červené víno, a namiesto vychutnania ho musieť vypiť na ex.

 

 

 

Tu je GPX súbor, kde sú jednotlivé dni spojené do jedného tracku:TU

 

 

 

Poďakovanie


 

Ďakujem Yak&Rysy za materiálnu pomoc a ochotu zohnať všetky kravinky, čo si vymyslím.


 

Ďakujem Ive Hudákovej za super predštartovný support, skvelú limbovicu a odvoz na štart.


 

Ďakujem ľudom z Chaty pod Rysmi, že napriek zatvorenej kuchyni mi dali najesť a napiť.


Ďakujem ľudom zo Zamkovského chaty, že mi nabili a strážili mobil.


Pavol Porubčan




Späť na zoznam článkov
Zatvoriť

K článku neboli pridané žiadne komentáre vložiť nový komentár