Jožovi Krištoffymu sa podaril parádny prelez….

Hotel Supramonte

Jožovi Krištoffymu sa podarilo v piatok 27. 4. 2018 preliezť za jeden deň (štýlom PP) 11-dĺžkovú cestu Hotel Supramonte, ktorá sa nachádza v kaňone Gorroppu na Sardínii. Ide o jednu z najznámejších viac-dĺžkových ciest na svete vysokej obťažnosti 10 (9-, 9+, 10, 10-, 10, 9, 8+, 9-, 8+/9-, 8+/9-, 7+). Prvá polovica cesty je veľmi previsnutá, na 100 m je celkový previs 25 metrov. Hotel Supramonte má dĺžku 380 metrov.

Jožo do cesty nastúpil skoro ráno. Podarilo sa mu ju po dramatickom boji preliezť v posledný deň pobytu na Sardínii. Prvé 4 dĺžky vyšli na prvý pokus, 5. dĺžku za 10 liezol dvakrát, pretože v záverečných ťažkých krokoch v prvom pokuse spadol. Následne pokračoval poctivými dĺžkami so spolulezcom Milanom Mišovičom až na vrchol. V záverečných dĺžkach sa k slovu prihlásilo aj počasie, ale krátky dáždik našťastie prešiel a o 20.30 doliezol poslednú dĺžku. Úspešnému prelezu predchádzal výborný pokus v nedeľu 22. 4. 2018, kedy ho pri preleze Hotela Supramonte zastavila až 5. dĺžka klasifikácie 10. Pri tomto pokuse ho istil Tibor Bellák.

Jožo:

Minulý rok sme leto strávili v horách v Kirgizsku, bola to fantastická expedícia, ale ako to pri prvo-výstupoch vo vyšších výškach býva, lezenia bolo po menej a aj po návrate sa človek z toho musel nejaký čas zotavovať. Po rozhovore s trénerom Peťom Slivkom sme si povedali, že Hotel Supramonte by bol pre mňa na tento rok dobrý a vážny cieľ, i keď bude treba urobiť veľa práce a všetko dobre naplánovať, tým viac, že s cestou o tak veľkom objeme ťažkého lezenia som doteraz nemal veľa skúseností.“

Hotel Supramonte je asi najkrajšia viac-dĺžková cesta akú som kedy liezol. Opäť sa mi potvrdilo, tak ako v Patagónií, Kirgizsku či Tatrách, že človek k úspechu potrebuje aj kus dobrej súhry okolností, ktoré si, však, musí najprv zaslúžiť. Áno, aj ten stisk v 3. dĺžke nešmykol aj keď mohol, aj tá ľavá noha v 5. dĺžke držala ako prilepená, aj dážď na 9. štande ustal… Človeku v takýchto situáciách neostáva nič iné, ako dať zo seba naozajstné maximum a výsledok už nechať mimo seba.“

Zvláštny flow som chytil okolo 5. dĺžky, keď už z pod prstov začínala presakovať krv, spod riflí z kolena tiež, prsty v lezečkách ukrutne boleli a čakalo nás asi ešte 250 metrov lezenia v kolmých platniach po ostrých chytoch. Vtedy som na každej ostrej lište začal bolesť totálne ignorovať, zalamovať ešte intenzívnejšie a skôr ju brať, ako súčasť toho po čo som sem prišiel.“